Prihnojené krumpole.

Autor: Jakub Badrna | 18.8.2015 o 21:12 | Karma článku: 5,30 | Prečítané:  163x

Chcel by som čitateľom predstaviť prvú zo serie poviedok o veselom ale i smutnom živote ľudí. Poviedky sú písané v záhoráckom jazyku, niektoré z nich sú podkladom pripravovaného fotokomixu Divadla Šáchor zo Zohoru. 

Prihnojené krumpole.

Anička a Eva byli súsedy, už od nepamjeci. Ufám už ked chodzili do jasel, tak už bývali vedla sebja v rodičovských barákoch, do kerých sa oženili jejích milovaní manželé. A tak spolu byli celý život, jedna s druhú pletkovali, navštevovali sa... no skrátka žili jak dobré súsedy.  Samozrejmje, si aj kde – co  závidzeli. Hlavne Eva, tá vám byua tak neprajná, ja nevím po kem to mjeua. Otec aj maci byli dobráci, ale ona, tá aj nos medzi očama závidzeua.

A tak jedného roku, ked mjeuva Anička dobrú úrodu, mjeua Eva dúvod na co by mohua frflat a co by mohua závidzet. Starému furt píliua uši tým, že proč má Anča také pjekné krumpole, že proč tý jejích nejsú také zelené a vysoké ve vňaci. A hlavne, že iba také „šušne“ sú v zemi, co enem na šmyklavý saulát možú byt... Její starý ju utešovau tým, že čím sproščí gazda, tím vječší krumpole. Ale to í moc do hlavy nejšuo, šak Anča mjeua vjec rokú školy vychodzených jak ona.

No nedauo jí to, pýta sa Aničky, proč ich má také pjekné.

„Ná víš co Evi, šak já ich hnojím kurincovú vodú, normálne, jak volakedy maci dávali na muškáty, tak aj ja to dávam na tý krumpole. A kebys vjedzeua jak sú veliké, také krumpliská, že stačí ked si ze starým každý jeden krumpol dáme k rízku a máme dost...“

No to do ní vbjehua hned myšlenka, že aj ona bude polévat tí svoje, a že bude mjet též také. Ale také, co sa iba jeden stane do kastrólka, ked ich bude varit.

„Ná víš co Aničko, ja to teda skúsím, šak slépek a kuríncú máme dost, ja to zarobím tej vody a ked mi ostane tak aj tebje popolévam, za to žes mi daua dobrú radu.“

To sa teda pjekne zachovaua, jak dobrá súseda za dobrú radu aj pomože. Ale tá dobre vjedzeua už co í vykolí.

Zarobiua vody s kurincama a začaua polévat. Teda, aby sa nepovidau tak aj Aničce. Krumpole sa pomálučky začali prebírat k životu... jak sa potešiua,... ale tý Aničkiné byli ešte krajší než Eviné. A tak došeu ten deň, kedy byuo treba uskutečnit zlobu kerú si plánovaua už od počátku. Jak sa poví, namírit a neuderit je hrích, tak išua teda uderit.  Povidau starému:

„Očúva, idem  já na trh, popolévaj nám krumpole. Ale pozor daj, na naše daj s teho bílueho suda, to je čistý kurinec s vodú. A súsedom - tam daj  s teho kýbla, tam sem daua jedu co sem kúpiua na zelinu.“

Samozrejmje, starý to jak kázau vykonau. Ale jak tam byu s ní vyhúkaný, tak si popléteu ten kýbl, a súsedom dau tej čistej kurincovej vody a sebje tej vody s tú ohavú primíšanú.

Za dva dni Eva lamentuje nad krumpolama v humne -dobre vjedzeua co sa asi stauo... Došua k ní Anička:

„Ná co Evi?, Co ti tý krumpole zešli, cos ich nepolévaua jak sem ti povidau??

Eva nesceua pokazit pjekný susedský vzťah, tak ji povidaua priklášlenú pravdu:

“Víš Aničko, ja sem tak strašno sceua mjet krajší krumpole než ty - ja sem to hnojiua ufám aj moc.    Oni sa asi preslopali teho hnojiva a proto mi zešli, kukni, šecky mi pokapali...“

Dobre Eva vjedzeua, co by ju to stáuo, keby povidaua, že í to sceua znivočit. Ale dobre jí tak,  zasíua vjetr, zežaua búrku - ale na svojém. A aspoň sa ponaučiua, že není hodno robit zlobu, lebo aj tak sa to čovjeku vráci. A povjecte samí, je hodno sa kvúli krumpolom poškrípit?? Často krát sa aj my ostatní dokážeme pohnevat s ludma v našem okolí enem kvúli nejekaj somarine. Nezávidzme si a nerobme si naprík,  šak ked má jeden pjekné krumpole, tak zas mi možeme mjet pjeknú cibulu... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?